Zákal vody je optická vlastnosť, ktorá spôsobuje, že svetlo sa skôr rozptýli a pohltí ako prepustí. Rozptyl svetla, ktorý prechádza kvapalinou, je primárne spôsobený suspendovanými pevnými látkami. Čím vyšší je zákal, tým väčšie je množstvo rozptýleného svetla. Dokonca aj veľmi čistá tekutina do určitej miery rozptýli svetlo; žiadny roztok nemá nulový zákal.
Existujú rôzne meracie štandardy používané na základe aplikácií a s týmito štandardmi sú aplikované jednotky. Norma ISO prijala FNU (Formazin Nephelometric Unit), zatiaľ čo EPA používa NTU (Nephelometric Turbidity Unit). Medzi ďalšie jednotky patria JTU (Jackson Turbidity Unit), FTU (Formazin Turbidity Unit), EBC (European Brewery Convention Turbidity Unit) a kremelina (mg/l SiO2).
Existujú tri analytické metódy testovania zákalu:
- ISO 7027 „Kvalita vody: Stanovenie zákalu“
- Metóda USEPA č. 180.1, „Zákal“
- Morská a odpadová voda č. 2130, „Zákal“
Pre každú metódu sa odporúčajú špecifické vlnové dĺžky. Pre metódy USEPA a štandardné metódy sa odporúča vlnová dĺžka vo viditeľnom rozsahu spektra, kde európska metóda ISO vyžaduje zdroj infračerveného svetla.